História

História osídlenia Obce Trenčianska Teplá

Počiatky osídlenia siahajú do dávnej minulosti. Vtedy mladopaleolitické sídliská v údolí rieky Tepličky mali pravdepodobne trvalejší charakter oproti častejším prechodným typom sezónnych táborísk.

Možno to dávať do súvisu s výdatnými loviskami zveri, ale aj s poznaním účinkov termálnych žriedel v okolí.

Z doby bronzovej pochádza žiarový hrob nájdený v roku 1936 pri stavbe rodinného domu F. Paštinského.

V hrobe lužickej kultúry objavili popolnicu - dvojkonickú nádobu z piesčitej hliny, bronzovú ihlicu, bronzovú britvu zvláštneho tvaru, chránič hrotu ihlice, špirálovité rúrky a tenký pliešok. Nálezy keramiky, zlomky väčších i menších nádob z tohto hrobu sú uložené v Trenčianskom múzeu.

Slovania obývali i Podhradište, našli sa tu početné úlomky keramiky, datované do 9 - 10. storočia n.l., zbierané od roku 1951, uložené sú v Trenčianskom múzeu. Vzácny archeologický nález z obdobia veľkomoravského je z lokality Čertova skala, jedná sa o vojenskú železnú ostrohu.

Celkové osídlenie Trenčianskej Teplej súviselo s osídlením trenčiansko – teplickej kotliny.

Na Podhradišti sa v dávnych dobách nachádzal hrádok ľudu púchovskej kultúry, chránený bol prírodnými strmými svahmi, na náhornej plošine dnes vidno pozostatky opevnenia v podobe valu.

Tento ľud obýval i neďaleký vrch Čvirigovec, lokalitu „Nad družstevnou tehelňou“, kde sa našli okrem keramiky aj jemné spony, retiazky a drobné ozdoby. Na slovanské obdobie poukazuje nález z roku 1960, keď sa pri kopaní domu J. Bajčíka podarilo archeológom odkryť ľudskú kostru spolu s nádobou, zlomkami pravdepodobne ďalšej rozbitej nádoby a skleneným koráľom. V roku 1965 bola na mieste hostinca Légia nájdená bronzová ihlica o dĺžke 21 cm.

Obec Trenčianska Teplá po roku 1918

Po I. svetovej vojne sa vytvorili opäť podmienky na rýchly hospodársky rozvoj obce. Výrobné kapacity v Považskom cukrovare sa zväčšili, stavebne sa rozšírila železničná stanica, ktorá sa stala jedným z najdôležitejších železničných uzlov na Považí. Trenčianska Teplá patrila do roku 1921 po stránke územnej organizácie do okresu Ilava, potom bola pričlenená za všeobecného nesúhlasu obyvateľov Teplej do Trenčianskeho okresu.

V roku 1929 sa začali práce na zregulovaní potoka Teplička, ktorý sa pravidelne na jar vylieval zo svojho koryta. Úprava potoka celkom zmenila podobu obce. V období medzi dvomi vojnami ubytovanie zabezpečovali hotely Steiner, Benátky, Král, Blažek, New York a Cukrovarská kantína. Remeselných živností bolo v roku 1931 zaregistrovaných až 70.

Významným činom v hospodárení obce bola kúpa lesa v katastrálnom území Trenčianska Teplá - Trenčianske Teplice o výmere viac ako 113 ha, ktorá zabezpečila sebestačnosť v spotrebe palivového dreva. Pri verejných dražbách sa predávalo drevo z lesa prednostne nemajetným, chudobným obyvateľom Teplej.

Druhá svetová vojna zasiahla i do života Trenčianskej Teplej. Už v roku 1942 zahynuli v Žiline dvaja slovenskí vojaci z Teplej - Ján Daniška ml. a Pavol Masár.

Tvrdé oslobodzovacie boje sa v roku 1945 odohrávali najmä v okolí cukrovaru, na železničnej stanici a v Prílese. Nemecké delostrelectvo rozmiestnené na Skaliskách, Háji a Dubovci znemožňovalo rýchlejší postup oslobodzovacích jednotiek od Trenčína. Nemci stačili tesne pred ústupom zničiť cestné mosty, pričom poškodili okolité domy a školu, deň pred oslobodením zapálili prekladové skladište nákladného depa ČSD. Trenčiansku Teplú oslobodili jednotky rumunskej armády 26. apríla 1945 v ranných hodinách. Smrť našlo na území obce až 15 rumunských vojakov, pochovaní boli na miestnom cintoríne.

Počas bojov prišlo o život desať miestnych obyvateľov: Jozef Horňák, Mária Fulopová, Elena Lokajová, Jozef Milo, Martin Masár - Ulický, Ľudovít Pospíšil, Ján a Jozef Patúc a 12-roční žiaci Juraj Dubač a Martin Horňák.

Obec Trenčianska Teplá po roku 1945

V rokoch 1945-1947 začala rekonštrukcia obce - oprava železničnej trate, oprava a stavba mostov, budovali sa bezprašné cesty a chodníky s položením asfaltového povrchu. Počas roka 1947 prišlo katastrofálne sucho a s tým spojená neúroda. Spoločenská kríza sa stupňovala, do popredia vstúpili hospodárske ťažkosti, zásobovanie i vlastnícke pomery o držbu pôdy. Maloroľníci mali veľké problémy s plnením dodávok štátu.

Politický, hospodársky a kultúrny život v obci sa rozvíjal v rokoch 1949-1955. Obec sa postupne rozširovala, vznikali nové ulice a prebiehala rýchla výstavba rodinných domov.

V roku 1975 bola prevedená povrchová úprava štátnej cesty do Trenčianskych Teplíc asfaltovým kobercovým povrchom. Štátna cesta prvej triedy I/61 európskeho charakteru E/16 do roku 1978 bola nevyhovujúca pre vysokú intenzitu dopravy. Za 24 hodín našou obcou prešlo asi 12 000 vozových jednotiek. Cesta bola úzka a na okraji neboli žiadne chodníky pre peších chodcov. Rekonštrukcia cesty od začiatku m. č. Dobrá začala na jar 1978. Touto cestou sa otvoril pekný výhľad pri vstupe do našej obce

a zlepšila sa i bezpečnosť cestnej premávky. Od oslobodenia do roku 1985 sa v obci vybudovali - celoobecný vodovod a miestny rozhlas, osvetlenie, obec bola odkanalizovaná na 80 % a splynofikovaná na 60 %.

Obec Trenčianska Teplá od roku 1989 po súčasnosť

17. november 1989 položil základy novodobých dejín demokratického vývoja našej spoločnosti. Ocitli sme sa na prahu historického medzníka, vstúpili sme do obdobia tvorenia demokratickej spoločnosti. Boli sme svedkami a priamymi účastníkmi dní, v ktorých pokračoval pád starého režimu a rodili sa základy novej demokratickej spoločnosti. Naši občania viac ako predtým sledovali politickú tlač, rozhlas a televíziu, udalosti zo všetkých kútov našej republiky a celého sveta. Viac sa zúčastňovali na verejných zhromaždeniach, kde vyslovovali svoje názory a pripomienky.

Obec sa stala samostatným územným samosprávnym celkom Slovenskej republiky, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami.

Po novembri 1989 nastal v obci výrazný rozvoj podnikateľskej činnosti zameraný na obchod, výrobu a služby.

Po dlhoročných súdnych sporoch (od roku 1992) medzi TJ Lokomotíva Trenčianska Teplá a Sokolom na Slovensku obec získala do vlastníctva v decembri 2000 už značne devastovanú budovu bývalej Sokolovne.

Transformačný proces fiškálnej decentralizácie postupne prenášal a prenáša kompetencie na obec.

Obec sa stala od 1. 7. 2002 zriaďovateľom materskej školy, základnej školy a zariadenia opatrovateľskej služby v zmysle zákona o prechode niektorých kompetencií z orgánov štátnej správy.

V obci sa pokračuje v dobudovaní inžinierskych sietí (kanalizácia, vodovod, plyn a miestne komunikácie) a v investičných akciách (modernizácia a rekonštrukcia obecných objektov).

Do konca roka 2010 boli vykonané nasl. rekonštrukcie a modernizácia obecných objektov:

  • Požiarna zbrojnica - zateplenie, výmena okien, prebudovanie vykurovacieho systému
  • Dom smútku - vymaľovanie, úprava stropu
  • Obecný úrad - oprava fasády, výmena okien, oprava chodieb, prebudovanie archívu, výmena podláh, rekonštrukcia obecnej knižnice, elektronická databáza kníh a výpožičiek
  • MŠ Trenč. Teplá - opravy, prebudovanie nového oddelenia
  • Základná škola - výmena okien, zateplenie, rekonštrukcia kotolne, vybudovanie multifunkčných ihrísk a detského ihriska v areáli ZŠ
  • Kostol sv. Matúša - farským úradom zabezpečená rekonštrukcia, interiér + výmena strechy
  • Kaplnka J. Nepomuckého - rekonštrukcia

Ďalšie rekonštrukcie a výstavba:

  • vybudovanie oporného múru na ul. Teplickej, oprava oporného múru na ul. Podhájskej, prečistenie potoka Teplička, úpravy na cintorínoch
  • budovanie nových objektov - obecné nájomné byty, polyfunkčné centrum, detské ihriská, prebudovanie centra obce - regenerácia centrálnej zóny

V m. č. Dobrá boli vykonané rekonštrukcie:

  • Materská škola - oprava budovy, výmena strechy
  • Stará škola - výmena strechy, okien, prebudovanie vykurovacieho systému
  • dobudovanie kanalizácie, prebudovanie domu smútku, požiarnej zbrojnice, prehĺbenie a vyspravenie dedinského potoka Príles
  • vybudovanie vodovodnej a plynovej siete