Farnosť

DOMINANTOU OBCE TRENČIANSKA TEPLÁ JE RÍMSKOKATOLÍCKY KOSTOL SV. MATÚŠA

V súčasnosti pôsobí v našej farnosti od 1. júla 2013 Mgr. Ján Vallo

Webová stránka Farnosti Trenčianska Teplá:  http://www.fara.sk/trenctepla/

HISTÓRIA TEPLANSKEJ FARNOSTI

Kedy bol v Trenčianskej Teplej postavený kostol nie je presne známe. Spočiatku bola Trenč. Teplá filiálkou fary v Dobrej, samostatnou farnosťou sa stala okolo roku 1510.

Z kanonických vizitácií sa dozvedáme, že už v roku 1507 bola v obci fara a tým je dokázaná nepriamo aj existencia kostola v Teplej. Meno prvého teplanského farára je  známe  z  roku  1519.  V tomto roku bola zriadená v trenčianskom farskom chráme altária ku cti 12 apoštolov a pri jej posvätení bol prítomný aj farár Juraj z Teplej. Počiatky  reformácie na  trenčianskom  panstve, teda  aj  obciach teplanskej farnosti sú spojené s majiteľom panstva Imrichom Forgáčom v rokoch 1582 - 1594. Šíriteľom protestantizmu boli aj ďalší vlastníci panstva, pochádzajúci z rodiny Ilešháziovcov, Štefan, jeho synovci Gašpar a Gašparovi synovia Gabriel, spočiatku i Juraj.

Z reformačného obdobia sa zachovalo niekoľko správ o teplanskej farnosti v inventároch, ktoré boli spísané v 17. storočí pri kanonických vizitáciách evanjelických superintendantov Eliáša Lániho a Jána Hodíka. Z nich sa dozvedáme, že v teplanskej fare pôsobili od r. 1586 až do počiatkov rekatolizácie kazatelia: Samuel Paulini, Michal Gutonini, ktorý bol zvlášť horlivý šíriteľ protestantizmu, ďalej Martin Ahatisa a Matej Lostoni.

V polovici 17. stor. vlastníci trenčianskeho panstva Gabriel a Juraj Ilešházi prestúpili na katolícku vieru. Gabriel sa síce neskôr vrátil k protestantizmu, ale Juraj po absolvovaní sviatosti birmovania v roku  1650 v Trenčíne zostal natrvalo katolíkom. Po bratovej smrti r. 1667 sa stal jediným pánom panstva, na ktorom podľa zásady "Cuius regio eius religio" uplatňoval rekatolizáciu. Rekatolizačný proces sa samozrejme dotkol aj teplanskej farnosti. Začiatkom šesťdesiatych rokov 17. storočia dal vyhnať z teplanskej fary evanjelického farára Lostoniho a zo susednej dobranskej Malatidesa.

Dôležitú úlohu v rekatolizácií obyvateľstva zohrali aj jezuiti. V r. 1644 pričinením ostrihomského arcibiskupa Juraja Lipaja sa usadili v blízkosti Trenčína v kláštore na Skalke. V druhej polovici 17. stor. dostali jezuiti do správy niektoré farnosti v trenčianskom archidiakonáte, medzi ktorými bola aj teplanská farnosť. Patrili do nej vtedy: Teplice, Opatová, Kubra a Kubrica. V r. 1675 bol teplanským farárom jezuita Václev Kyselý. Ďalšími jezuitami, ktorí sa podieľali na spravovaní farnosti boli Gregor Jankovič, Ján Pavlovič, Mikuláš Ďurčan, Mikuláš Nemešáni, Mikuláš Blaškovič. Jezuiti spravovali teplanskú farnosť až do r. 1676.

V obciach teplanskej farnosti neboli výsledky rekatolizácie celkom jednoznačné, napr. za účinkovania Jána Domanického, pôsobiaceho na fare po odchode jezuitov, sa evanjelici pokúšali obsadiť miesto farára Jurajom Repkaiom. tento však svojím správaním neurobil dobré meno ani sebe, ani svojim spoluveriacim, preto jeho pôsobenie netrvalo dlho.

V r. 1702 bol inštalovaný za teplanského farára katolík Gašpar Bárdy, ale už roku 1705 odišiel na faru do Nitry. V tom roku prišiel do trenč. Teplej za farára Štefan Dubniczay, rodák z Dubnice n/V, absolvent viedenskej univerzity, uvedomelý Slovák a autor polemických spisov a latinského diela "Metamorphosis fidei ortodoxae...", v ktorom sa zameral na rekatolizáciu teplanskej farnosti. Do farnosti nastúpil v období Rákociho povstania, keď väčšina obyvateľov na trenčianskom panstve znova prešla na evanjelickú vieru. V týchto nepokojných časoch sa Dubniczayovi podarilo obhájiť pre katolíkov kostoly v Teplej, Dobrej a Opatovej. Dubniczay pôsobil v Teplej až do svojej smrti v r. 1725.

Nakoľko bola teplanská farnosť priveľmi rozsiahla, cirkevná vrchnosť pričlenila v r. 1725-26 Kubru a Kubricu  k soblahovskej farnosti, v r. 1789 sa oddelila Opatová od Teplej a stala sa samostatnou farnosťou, k nej sa pripojila Kubra. K Teplej sa pričlenili Teplice. Z pôvodnej rozsiahlej dobranskej farnosti sa tak vytvorili dve: Opatová n/V a Trenč. Teplá.

Za nástupcu Dubniczaya, Jána Pichmaja sa začal stavať nový /súčasný/ teplanský kostol. Základný kameň bol položený 21. apríla 1733. Jeho výstavbu podporoval finančne gróf Juraj Ilešházi. Ukončená bola v r. 1752 za farára Jána Ďuriša. Kostol bol zasvätený patrónovi sv. apoštolovi Matúšovi. V r. 1789 vykonával konsekráciu kostola nitriansky biskup František Xaver Fuchs, ktorý preň daroval 12 svietnikov a udelil pri tom Teplej aj sviatosť birmovania.

V roku 1797 bol k dvom starým zvonom prikúpený tretí, najmenší, za ktorý veriaci zaplatili 58 zl. Hlavný oltár kostola s obrazom sv. Matúša bol pôvodne zhotovený pre nemšovský kostol, ale Ján Ilešházi ho dal umiestniť do teplanského kostola. Bočné oltáre boli zhotovené v roku 1803. Hodiny, ktoré boli na kostolnej veži zhotovené  v r. 1794 z dvoch staršíc hodín daroval Ján Ilešházi.

V období pôsobenia farára Štefana Skladanoviča v Teplej 1767 - 1782 bola vystavaná nová farská budova, ku ktorej pribudli neskôr r. 1799 hospodárske budovy - kočiareň, komora a maštale.

Obyvateľstvo Teplej bolo od čias rekatolizácie prevažne katolícke, napr. v roku 1844, keď bol farárom Samuel Ondrejkovič, bolo v obci 1040 katolíkov, 12 obyvateľov hlásiacich sa k židovskému náboženstvu, evanjelik ani jeden.

V novoveku sa väčšie práce na cirkevných objetkoch teplanskej farnosti uskutočnili až za pôsobenia farára ThDr. Štefana Janegu 1970-1986. K najvýznamnejším udalostiam patrí postavenie novej farskej budovy v rokoch 1970-71.  V roku 1976 sa prikročilo k vnútornej obnove farského kostola. V rámci nej sa do roku 1977 vykonali tieto práce: inštalovanie elektrického osvetlenia, oprava organu, elektrické ovládanie zvonov, výmena lavíc, vyhotovenie podlažia a schodov vo veži.  Reštaurovaná bola aj krížová cesta a v roku 1979 boli v kostole posvätené dva nové zvony.