Trenčianska elektrická železnica

Webová stránka Trenčianskej elektrickej železnice, n. o.

http://www.trez.sk 

Fotogaléria 100 rokov električky   


História trate

Zmyslom vybudovania miestnej elektrickej železnice Trenčianska Teplá - Trenčianske Teplice bolo naplnenie potreby vytvorenia dostatočne kapacitného a výkonného dopravného prostriedku, zabezpečujúceho dopravu cestujúcich, najmä návštevníkov kúpeľov, medzi železničnou stanicou Trenčianska Teplá, ležiacou na medzičasom vybudovanej Považskej železnici a Trenčianskymi Teplicami, kde boli do tohto času využívané konské dostavníky.

Rozhodujúcim krokom pre realizáciu elektrickej železnice z Trenčianskej Teplej do Trenčianskych Teplíc sa stala ponuka Ing. Edmunda Bleiera z Trenčína z roku 1907 vybudovať v spomenutej trase elektrickú železnicu s rozchodom 760 mm za pomerne priaznivú cenu 44 000 Korún. Dňa 4. júna 1907 kúpeľná obec túto cenovo zaujímavú ponuku prijala. Výstavba železnice sa začala začiatkom roka 1908.

Medzičasom sa vychýrené kúpele stali majetkom niekoľkých bánk, ktoré sa stotožnili so zámerom výstavby železnice a účinne spolupracovali pri založení akciovej spoločnosti s názvom "Miestna úzkorozchodná elektrická železnica Trenčianska Teplá - Trenčianske Teplice" / "Hólak - Trencsénteplitzi Villamos Vasút". Spoločnosť vznikla v roku 1908. Výrazný podiel v spoločnosti malo riaditeľstvo kúpeľov.

Prevádzka na železnici bola slávnostne zahájená dňa 27. júna 1909.

Pretože sídlo spoločnosti bolo v Budapešti a majiteľ sám nemal dostatok prostriedkov na zabezpečenie celej prevádzky, zabezpečovali ju najskôr Uhorské kráľovské štátne železnice a po vzniku prvej ČSR v roku 1918 ČSD (Československé štátne dráhy), a to vždy na účet vlastníka.

Nenápadná jednokoľajná trať odbočovala od Považskej železnice v priestore medzi nákladiskom
a železničiarskymi domami železničnej stanice Trenčianska Teplá a pokračovala úrovňovovým križovaním štátnej cesty, vedúcej do kúpeľov. V km 0,58 z trate odbočovala ďalej sa rozvetvujúca koľaj vedúca do pôvodnej vozovne vybavenej dvoma prehliadkovými kanálmi, pričom tretia odstavná koľaj viedla rovnobežne s remízou.

V km 3,090 bola situovaná dvojkoľajná výhybňa Kaňová, za ňou už trať tesne sledovala štátnu cestu
a v kúpeľoch v Trenčianskych Tepliciach trať priamo pred hotelom Gerni (dnes je zrušený) končila na mieste dnešnej prístupovej cesty. V zastavaných miestach kúpeľov stavitelia železnice viedli jej trasu
v oblúkoch s polomermi 40 až 50 m. Najväčšie stúpanie na trati predstavovalo 15 ‰.

Na trati, ktorá mala v pôvodnej podobe celkovú stavebnú dĺžku 5,936 km, bol vybudovaný jeden železobetónový most dlhý 14 m, 16 priepustov, 1 stanica, 2 zastávky, 1 strážne stanovisko a 44 úrovňových priecestí.
Medzimestská elektrická železnica Trenčianska Teplá - Trenčianske Teplice od počiatku pripomínala svojimi parametrami skôr električkovú prevádzku známu z niektorého z našich miest. Trať bola elektrifikovaná pôvodne jednosmerným systémom s napätím 750 V s obyčajným nekompenzovaným trakčným vedením, upevneným na drevených stožiaroch, dochovaných až do súčasnosti. Striedavý prúd s napätím 5 000 V dodávala do meniarne v Trenčianskej Teplej parná elektráreň v Trenčianskych Tepliciach.
O tom, že návštevnosť trenčiansko-teplických kúpeľov neustále rástla, svedčí skutočnosť, že napríklad podľa cestovného poriadku z roku 1936 zabezpečovalo prevádzku v letnom období až 23 párov vlakov. Cestovný čas predstavoval cca 20 minút. Cestovný lístok po celej trase stál 1, 80 Korún.
V období druhej svetovej vojny bola železnica modernizovaná a modernizácii sa nevyhla ani meniareň.

V roku 1942 sa po modernizácii meniarne zvýšilo napätie zo 750 na 950 V. V súvislosti s celkovou modernizáciou došlo aj k skráteniu trate. Pôvodná koncová stanica v Trenčianskych Tepliciach bola
zrušená a na novom mieste, na mieste bývalej zastávky Trenčianske Teplice-kúpele, ležiacej bližšie
k začiatku trati, bola vybudovaná nová výpravná budova, ktorá sa tu odovzdala do užívania dňa 26. júla 1941.

V roku 1950 spoločnosť "Miestna úzkorozchodná elektrická železnica Trenčianska Teplá - Trenčianske Teplice" zanikla. Začiatok 50. rokov sa potom podpísal na súčasnom vzhľadu trate. S modernizáciou vozidlového parku došlo v roku 1952 v Trenčianskej Teplej aj k výstavbe nového depa. Pôvodné rušňové depo, slúžiace elektrickej železnici, bolo vybudované v Trenčianskej Teplej v roku 1909. Budova súčasného depa s meniarňou, ktorá dodávala až do neskoršej rekonštrukcie trati do trakčného vedenia jednosmerné napätie 950 V, bola vybudovaná v roku 1953. Neskôr, v roku 1960, bolo v tejto stanici prebudované ukončenie trati, čo viedlo k zrušeniu a likvidácii manipulačnej koľaje umožňujúcej prekládku tovaru na normálne-rozchodnú trať ČSD. Tým zaniklo asi 400 m trate s pôvodnou koncovou výhybňou na ulici oproti staničnej budove včítane koľajovej prípojky k prekladisku tovaru. Zmenili sa tak kilometrické polohy jednotlivých objektov na trati. Ďalej bolo v stanici Trenčianska Teplá rekonštruované nástupište a výpravná budova úzkorozchodnej železnice.
Všetkými uvedenými úpravami v priebehu rokov dochádzalo k postupnému skracovaniu trate
(v Trenčianskej Teplej asi o 400 m a v Trenčianskych Tepliciach asi o 100 m), preto v súčasnosti jej celková dĺžka predstavuje iba 5,427 km.

V roku 1964 bola v Trenčianskych Tepliciach vybudovaná nákladom 500 000 Kčs nová prevádzková budova (slúži dodnes) a v roku 1971 bola vykonaná čiastočná rekonštrukcia trate.

Trať elektrickej železnice križuje štátnu cestu európskeho významu E 16 a nechránené železničné priecestia boli a aj zostali jedným z jej problémov. S rozvojom motorizmu pribúdalo nešťastí.
I keď sa v roku 1997 cestná premávka čiastočne odklonila na novú diaľnicu, stále sa hľadá riešenie, ako znížiť nehodovosť na tomto úseku.

V polovici 80. rokov sa zrušilo križovanie vo výhybni Kaňová a v súvislosti s neskorším poklesom záujmu
o prepravu na železničke bol z úsporných dôvodov grafikon zostrojený iba pre jediný elektrický motorový vozeň.
Po prestavbách výzbrojí vozidiel bolo napätie v troleji zmenené na 600 V, čím sa trenčianskoteplická električka priblížila ešte viac k mestským prevádzkam.

Posledná obnova trate bola vykonaná v roku 1966, pričom časť použitého materiálu pochádzala ešte
z roku 1928. Pôvodný železničný zvršok tvoril koľajový materiál, predstavovaný oceľovými širokopätnými koľajnicami profilu "Xa" na drevených podvaloch. Pretože trať vedie na veľkom úseku súbežne s cestou druhej triedy, posypové materiály z nej dlhodobo znečisťovali železničné lôžko
a zapríčinili spolu so zvýšeným zavodnením koľaje predčasné starnutie podvalov.

Bežnou údržbou nebolo možné uvedené nedostatky odstrániť a tak došlo vzhľadom na nevyhovujúci stav trate od 7. marca roku 2000 k prerušeniu dopravy na železnici. Na obnovenie bezpečnej prevádzky bola potrebná kompletná rekonštrukcia železničného zvršku, ku ktorej sa po jednaniach pristúpilo. Počas vykonávania rekonštrukčných prác sa doprava cestujúcich do kúpeľného mestečka zabezpečovala autobusmi. Samotná oprava trate sa začala 26. júna 2000 a vykonávali ju príslušníci Železničného vojska.

Pri rekonštrukcii trate boli použité koľajnice typu "S 49," uložené na drevených podvaloch. Rekonštrukčné práce prebiehali do 20. septembra 2000, kedy bola prevádzka na elektrickej železnici obnovená
a súčasne s platnosťou druhej zmeny cestovného poriadku došlo k skráteniu jazdného času z pôvodných 25 na terajších 18 minút.

Zdroj:   http://www.trez.sk

Dátum vloženia: 30. 8. 2018 9:26
Dátum poslednej aktualizácie: 30. 8. 2018 9:32
Autor: Správca Webu